Srpen 2014

Smiem

31. srpna 2014 v 21:32 | maska |  Myšlienky
Bolel ma svet,
nepomohlo ani to, že on mi daroval kvet.
Ani kytica by nepomohla,
aby som zvlhla.
Túžiac, túžila som túžiť,
po tvojich perách krúžiť.
Šťastne šťastná už smiem.
Do kedy len?

Smiem sa hrať

31. srpna 2014 v 21:24 | Maska |  Myšlienky
Príliš málo svetla na môj život. Veľa svetla je len v rozprávkach. Takých aké mi rozprávala babina. Kde princ pobozká princeznú a ona sa zrazu zobudí a žijú šťastne. Až na veky. Alebo kým jeden z nich nezomrie od toľkej lásky. Kto povedal, že život nie je rozprávka? Princ ma pobozkal. A ja zomieram. Od bolesti. Z lásky. Pre lásku. A on odchádza. Asi som nebola tá správna ktorú mal prebudiť.

V noci nie je až toľko svetla. Rozprávky nevidno. Deti už spia. Ani myšlienky vtedy nie sú až také osvetlené a dá sa s nimi žiť. A ja stojím pred akýmsi bytom a čakám. Možno na kúsok svetla. Ale vlastne tam len postávam, ako nejaká kurva z ulice. Kto tušil, že budem cítiť taký strach. Rástol mi srdci a živil sa každým mojim nádychom.


Trpko som hľadela na asfalt. Z oči sa mi vykotúľa slza. Je horúca, chutí po pive a nesplnenej túžbe. Po pehavých lícach mi tiekli nočné mory, zelené sny a triezve nezmysly.

Kto povedal, že život nie je rozprávka?! Som Červená Čiapočka a môj Vlk mi roztúžene pomáha hľadať kvety, usmieva
sa, sladko a s vlčím zúbkom, jazykom si pomaly a lačne olizuje pery. Netušila som, že Vlci sú takí radodajn
í. Hryz sem, hryz tam. Každým jedným dotykom mi je kúsok tela. Ani sa nenazdám a labužnícky si vidličkou a nožom krája moje srdce na kúsky. Musia byť horúce. Realita je ilúzia, preto Vlci jedia Červené Čiapočky.
Môžem byť čím chcem, dievčatkom z rozprávky: milujúce divé huby; kurvou z ulice; ľadovou s horkými slzami.
Cigareta nehorí, zozačiatku sa odmietam riadiť hesla: správna kurva rozťahá, neskôr sa zamýšľam: hádam sa chcem degradovať na nesprávnu kurvu?

Smiem sa hrať na všetko. Všetko je dovolené, pretože v diaľke nevidím nič, pre čo by sa mi oplatilo meniť smery a kráčať rýchlejšie. Zakopávam do tmy, neponáhľam sa preč od Vlka, pretože on sám odo mňa ušiel.


Sny dochnú ako zlaté rybky, básnici skáču z balkónov a Vlci miznú z fliaš ako gin(dižn).

žaba?

12. srpna 2014 v 23:58 | Maska
Spala som,
uveznená niekde medzi realitou a snom.
Nemusel si ma pobozkať ako šípkovú ruženku ,
aby som sa prebudila
Stačil jeden pohlad a naša nonšalantnosť mi oči otvorila.
Že nemožno predstierať,
že žaba je princ
a princ
je
žaba. (?)

Svetlo sviečok

8. srpna 2014 v 6:57 | Maska |  Myšlienky
Milovať je zrazu také prirodzené ako dýchať.
Nemôžem prestať aj keby som veľmi chcela. Ani nechcem. Na čo?
Veď ty máš nie len rád kávu. Ty si ma ju naučil piť. Tak, ako si ma naučil čo je hudba a ako veľmi sa dá niekoho ľúbiť. Lebo hoci som ti to ešte nepovedala, nikdy nikoho a k nikomu som necítila tento kávový pocit. Tak návykoví, že sa bojím, že sa stanem závislá a ty si to rozmyslíš a ja budem musieť na odvykačku. Ako minule. Ale darmo. Keď si závislí raz, budeš už celý život. Môžeš tú chuť len potláčať. A ja už nebudem potláčať nič. Pri tebe nemusím. Môžem byť tým kým naozaj som. Žiadne hranie. SA. Na. Niečo.
Veď my sa zahráme inak.
Sviečky už horia.
A my s nimi.

Pripíjam na Lásku

1. srpna 2014 v 0:39 | Maska |  Myšlienky
Moje srdce je už len kus mäsa čakajúceho na rozklad.
Prečo sa nerozloží?
Bráni mu v tom kdesi hlboko vo mne ľad.
To nepochopíš kým nezažiješ.
Lásky vzostup, lásky pád.
Lebo len poranené rozkladajúce sa srdce dokáže pochopiť,
prečo uráčilo sa mi piť.

Tak na Lásku....