Svetlo sviečok

8. srpna 2014 v 6:57 | Maska |  Myšlienky
Milovať je zrazu také prirodzené ako dýchať.
Nemôžem prestať aj keby som veľmi chcela. Ani nechcem. Na čo?
Veď ty máš nie len rád kávu. Ty si ma ju naučil piť. Tak, ako si ma naučil čo je hudba a ako veľmi sa dá niekoho ľúbiť. Lebo hoci som ti to ešte nepovedala, nikdy nikoho a k nikomu som necítila tento kávový pocit. Tak návykoví, že sa bojím, že sa stanem závislá a ty si to rozmyslíš a ja budem musieť na odvykačku. Ako minule. Ale darmo. Keď si závislí raz, budeš už celý život. Môžeš tú chuť len potláčať. A ja už nebudem potláčať nič. Pri tebe nemusím. Môžem byť tým kým naozaj som. Žiadne hranie. SA. Na. Niečo.
Veď my sa zahráme inak.
Sviečky už horia.
A my s nimi.
 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama