Večierok s čajom

10. ledna 2015 v 16:37 | Maska |  Myšlienky
Úsmev vpletený do pavučín mojich obáv.
Dotyk od predlaktia k môjmu srdcu. Strach, že ťa stratím. Kráter, uprostred pekla samoty. Raz si to už spravil.
Opakovanie je možné. Bežné. Nevzácne. Časté. Objímem ťa. Pevne. V slzavom údolí je miesto na pochopenie. A ja vypoviem vojnu celému svetu ak sa to zas stane.
Necítim to vždy.
Som náladová.
Niekedy mi je to jedno.
Oblečiem si moje najkrajšie šaty a ponorím sa do vane. Zaručene v tomto poradí. Škoda, že sa nedá vo vode zmyť všetko....Ale aby bolo jasné ja neverím nikomu. Občas ani sebe. Kráter, uprostred pekla samoty. A hodiny sa roztekajú na stene. Čas sa nedá odčítať. Králik nalieva ďalší čaj a ja sa nestačím čudovať. Alebo to bolo víno? Vykročím do noci a očami podopieram nebo. Niekedy z toho strácam rovnováhu. Celý večer som naňho myslela.

Ráno je dobré. Myslím, že som ešte mimo z toho králikovho čaju. Sáčková polievka sa vylieva z misky do môjho žalúdka a autobus mi nerobí dobre. Smrdí ľuďmi. Myslím že čaj prestáva účinkovať a mne je zle. Či zo smradu ľudí, alebo z reality neviem.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama